Odvlhčovače

Vlhkosť (vodná para) obsiahnutá v stavebných dieloch alebo materiáloch prestupuje do okolitého vzduchu. Tým sa zvyšuje vlhkosť vzduchu a dochádza ku vzniku plesní, hniloby, korózia, odlupovanie farebných vrstiev a iných nežiaducich škôd. Odvhčovače  predstavujú efektívny spôsob, ako vhkosti zamedziť.

1. Príčiny problémov s  s vlhkosťou:

* Vlhkosť a mokro prenikne i cez hrubé betónové steny a nepomôžu ani dobre zaizolovaná okná a dvere.
* Množstvo vody použitej pri výrobe betónu, malty, omietky atp. sa v závislosti od okolností odparí po jednom až dvoch mesiacoch.
* Rovnako tak sa veľmi pomaly uvoľňuje vlhkosť zhromaždené v múroch po zakúrení, napríklad pri povodniach.
* Zdrojom vlhkosti môže byť tiež v uložený materiál.

2. Vplyv vhkosti vzduchu na rýchlosť korózie (obr.1):

* Je zrejmé, že rýchlosť korózie pod 50% relatívnej vlhkosti vzduchu (rv) je minimálna a pod 40% rv je zanedbateľná.
* Od 60% r.v.v. rýchlosť korózie značne stúpa. Táto hranica škôd na kovu v dôsledku vysokej vlhkosti vzduchu platí aj pre mnoho iných materiálov, napr pre práškové látky, obaly, drevo alebo elektronické prístroje.

3. Výhody odvlhčovania oproti kúrenia a vetrania:

* Energetické náklady sa obmedzí len na daný priestor. Odvlhčovacím procesom uvoľnené teplo je vrátené späť do miestnosti.

* Pri správnom použití sa spotrebuje len približne 25% energie, ktorá musí byť spotrebovaná na princípe kúrenie a vetranie.

4. Relatívna vlhkosť vzduchu:

Vzduch v našom prostredí je zmesou plynov a vodnej pary. Množstvo vody vo vodnej pare je udávané v gramoch na kilogram suchého vzduchu (absolútny obsah vody). 1 m³ vzduchu váži cca. 1,2 kg pri 20 ° C.

V závislosti na teplote môže každý kilogram vzduchu prijať len určité množstvo vodnej pary. Ak je dosiahnutá maximálna hodnota, hovorí sa o nasýtenom vzduchu, ktorý má rv 100%. Relatívna vlhkosťou vzduchu sa rozumie pomer medzi v určitom čase vo vzduchu obsiahnutého množstvo vodnej pary a maximálne možným množstvom vodnej pary pri rovnakej teplote. Schopnosť vzduchu prijímať vodnú paru sa zvyšuje so stúpajúcou teplotou. To znamená, že maximálne možný (= absolútna) obsah vody vo vzduchu je so stúpajúcou teplotou väčšou:

Pri ohriati vzduchu je schopnosť prijímať maximálne možné množstvo vodnej pary väčšia. Obsiahnuté množstvo vodnej pary vo vzduchu zostáva rovnaké a relatívna vlhkosť vzduchu klesá. Naproti tomu pri ochladení vzduchu je schopnosť prijímať maximálne možné množstvo vodnej pary menšie. Vo vzduchu obsiahnuté množstvo vodnej pary zostáva rovnaké a relatívna vlhkosť vzduchu stúpa. Pri ďalšom ochladzovaní vzduchu sa schopnosť prijímať maximálne možné množstvo vodnej pary redukuje, až je vo vzduchu obsiahnuté množstvo vodnej pary rovnaké. Potom hovoríme o tzv "rosnom bode". Ak je vzduch ochladí pod rosný bod, je obsiahnuté množstvo vodnej pary väčšie ako maximálne možné množstvo vodnej pary. Vylučuje sa vodná para. Táto kondenzuje vo vodu. Vzduch je zbavovaný vlhkosti. Príkladom kondenzácie sú orosené okenné tabuľky v zime alebo orosená fľašu so studeným nápojom.